Je niekoľko scenárov, ktoré vidím okolo seba – ako jedna z húfu lektorov jogy v Bratislave. Buď majú lektori jogy ešte svoj full-time job, ktorý im zabezpečuje hlavný a stály príjem financií a jogu vyučujú pred, po, alebo tí šťastnejší, aj počas svojej pracovnej doby. Potom sú to tí, ktorí sa rozhodli opustiť “klasický” job a vrhli sa do tejto profesie na plné obrátky, ale nemajú svoje vlastné štúdio a manažujú svoje aktivity úplne sami a veľakrát bežia z jedného centra do druhého. A potom sú to tí, ktorí štúdio jogy vlastnia a popri jeho vedení, ešte učia lekcie jogy.
Každý jeden z týchto scenárov dá človeku poriadne zabrať. Je to koniec koncov práca ako každá iná a my sme takisto len ľudia, ktorých dane a odvody a účty neobchádzajú a tiež zažívame stres, nespavosť, únavu...

Najčastejšia reakcia na moju odpoveď po otázke: “Čo robíš?”, “Som lektorkou jogy” je WAAAAAAAAAAAAAAAU. Ja sa len vnútorne pousmejem. Nevidím síce ľuďom do hlavy, ale asi tam bude nejaká ich skreslená predstava o tom, aké úžasné je mať prácu, pri ktorej sa celý deň naťahujete a hovoríte tie krásne kvetnaté veci typu: nadýchni sa do malíčka, vydýchni stres z dnešného meetingu alebo prijmi sa so všetkými nedostatkami. Nuž, áno. Keby to nebolo úžasné a zmysluplné, nerobila by som to. Je to záslužná práca, obzvlášť, keď vidíte ako si začiatočníci, pomaly ale isto, viac veria a dokážu zvládať veci, pre nich doposiaľ nepredstaviteľné. Alebo keď k vám príde človek zbitý ako pes a odchádza ako po dobrom wellnesse. Keď si uvedomia, aj vďaka joge, čo chcú v živote zmeniť a aj to urobia. Alebo ich prestane bolieť chrbát a dobre sa konečne vyspia. A mnohé iné úžasné veci, ktoré sa vďaka joge dejú.

Byť lektorom jogy je však v prvom rade o dávaní svojej pozornosti iným ľuďom. Nad svojimi klientmi sa mnohokrát zamýšľam aj mimo hodín, pripravujem si pre nich hodiny, aby pasovali ich potrebám, vzdelávam sa od anatómie, cez jednotlivé asány, dopomoci v asánach a ich varianty pre ľudí s pohybovým obmedzením, až po filozofiu jogy a mnohé iné odvetvia, a to všetko by malo vychádzať hlavne z mojej osobnej praxe a skúsenosti, z vlastného vnímania seba.

Ako si však v tomto kolobehu udržať jasnú a sviežu myseľ plnú nadšenia, motivácie, kreativity a inšpirácie? Ako lektorka jogy, chcem ísť príkladom. Nie tým, že si dám nohu za hlavu, ale STAROSTLIVOSŤOU O SEBA! Zostať pre seba samu na prvom mieste je základ!

Keď si doprajem čas pre seba a výdatný oddych pre telo i myseľ, je to akoby sa mi otvorili dvere priamo do studnice kreativity a inšpirácie, cítim chuť žiť a motiváciu pracovať.

Neznamená to, že musím chodiť každý víkend na wellness pobyt (aj keď…), stačí aplikovať do života malé zmeny:

1. Vyhradiť si KAŽDÝ DEŇ aspoň 1 hodinu iba pre seba. Bez ľudí. Čas kedy vypnem telefón aj PC a neriešim nič iné len seba. Ja si rada počas dňa dám pol hodinovú savasanu, počas ktorej si telo výborne dobije baterky. Naučila som sa, že najlepší oddych je nečinnosť, kedy si oddýchne aj moja pozornosť a môžem sa naplno ponoriť do pocitu tela. Patrí tu aj vlastná prax jogy či meditácia.

2. Nestresovať sa, keď je práce menej. Obzvlášť tí na voľnej nohe. Skúsme to brať ako priestor a čas pre rozvoj svojej praxe a sledujme myšlienky a nápady, ktoré prichádzajú. Možno nám napadne spôsob, ako k sebe pritiahnuť hojnosť – workshop, pobyt alebo iný projekt.

3. Dopriať si masáž alebo inú terapiu (kraniosakrálna terapia, akupunktúra, atď.). Interval môže byť rôzny, ja som rada, keď sa mi podarí raz za mesiac. Zistila, som že to je pre moje telo nevyhnutné, obzvlášť ak mám lekcie, na ktorých musím zostavy ukazovať a tým pádom cvičiť viac ako normálne.

4. Nájsť si záľubu, ktorá nesúvisí s našou prácou, t.j. jogou. Aj keď je moja práca zároveň mojim najväčším hobby a snažím sa ju prinášať i do každodenného života, rada svoj čas trávim aj inak – v prírode, tancom, varením, čítaním niečoho, čo sa netýka jogy :), čomukoľvek, čo mi prináša radosť a pri čom si telo a/alebo myseľ oddýchnu. 

5. Rozmaznávať sa. Nájsť spôsob, ktorým sa príjemne poláskame ☺ Horúca vaňa s esenciami a soľou. Sauna. Dobrá večera. Rozhovor. Kniha. Alebo aj svetskejšie veci, ako kozmetika a kaderník pre nás ženy (a možno i mužov). Proste čas od času si dopriať niečo výnimočné.

6. Kvalitne jesť. Nejdem radšej rozvíjať tému, čo je a nie je zdravé ani to, či máme alebo nemáme jesť mäso či piť kávu. Kvalitne jesť pre mňa znamená, že mám z jedla dobrý pocit, že si nájdem čas na nákup kvalitných potravín a prípravu jedla, prípadne vo svojom okolí vyhľadám dobrú reštauráciu alebo bistro, kde zaženiem svoj hlad. Aj jedlo môže byť prejav sebalásky a cesta starostlivosti o seba.

7. Sebarozvoj. Vo svojej praxi lektorky jogy sa mnohokrát stretávam s tým, že sa ľudia postupne otvoria a začnú so mnou riešiť aj svoje osobné záležitosti, vzťahové, zdravotné, pracovné, ap. Nuž, za seba poviem, nie som psychoterapeut ani lekár a ani sa na nich nehrám. Veľakrát postačí človeka pozorne a empaticky vypočuť, čo znamená, že mu nemusím hneď nevyhnutne dávať rady ani zaručené cviky alebo pranajámu na jeho/jej problém. Osobne mi pomohlo, keď som sa do jeho/jej kože aspoň na chvíľu vcítila, alebo sama mala podobnú skúsenosť a zdieľala som spôsob, ktorý pomohol mne. To by som však nevedela, nebyť rôznych spôsobov, ktoré využívam na sebarozvoj – ženské kruhy, psychoterapia, rodinné konštelácie, pohybové semináre, tanec, knihy.. čokoľvek čo s nami rezonuje. Jednoducho nezastať na svojej životnej ceste a neustále “vychytávať” na sebe veci, ktoré sú nejakým spôsobom obmedzujúce. 

8. Zostať študentom. To, že som v roli učiteľa jogy, neznamená, že už viem všetko a že sa nemám kam posunúť alebo čo naučiť. Práve naopak. Až keď som začala učiť, som pochopila komplexnosť svojej práce i to, aké rôzne vedomosti a rozhľad potrebujem mať, aby som dokázala situáciu s klientmi v skupine či individuálne uchopiť. Neprestávaj sa vzdelávať a praxovať doma i na hodinách iných lektorov jogy.

Určite existuje mnoho iných spôsobov, ktoré fungujú ako prevencia vyhorenia, pokojne sa s nimi podeľte v komentári.

Ja sama som sa už niekoľko krát dostala do bodu, kedy som išla so svojimi silami nadoraz a keby sa ma v tej chvíli niekto opýtal či milujem to, čo robím, asi by som mu nevedela povedať áno. Telo i myseľ boli tak vyčerpané, že sa vytrácala akákoľvek radosť z toho, čo robím. A myslím, že nie som jediná. Boli to chvíle, kedy som nežila to, čo som sa snažila učiť iných – starať sa o seba, mať na seba čas, vypnúť a oddychovať. Poučila som sa a teraz už aspoň lepšie viem odhadnúť, čo ešte môžem zvládnuť a čo už nie. A ak aj prídu náročnejšie dni, viem sa na ne pripraviť a po nich zregenerovať.