Joga. Každý, kto ju praktizuje vie, že fyzické cvičenie je len jednou z jej mnohých častí. Porozumenie seba a svojho prežívania je pre mňa podstatnou súčasťou jogy. Moje niekoľkoročné skúmanie pocitov a emócií ma presvedčili o tom, že ich porozumenie a schopnosť ich precítiť a tým pádom aj uvoľniť, nesmierne prispieva k psychickej ako aj fyzickej pohode. 

Preto je pre mňa sebapoznávanie, sebarozvoj, starostlivosť o duševné zdravie a práca s emóciami a pocitmi neodmysliteľnou súčasťou jogy.
A práve o nich bude tento článok a tiež nahrávka meditácie na prácu s pocitmi a emóciami, ktorú som pripravila pre podcast Nádych-Výdych.

Čo sú emócie?

Emócie majú fyziologický charakter, sú odpoveďou na situáciu, ktorá vychádza z amygdaly a tá je súčasťou limbického systému. Emócia takisto zahŕňa odpoveď neokortexu, ktorý riadi vedomé premýšľanie a rozhodovanie. Tieto odpovede vyvolávajú biochemickú a elektrickú reakciu v tele a mení sa nám pri tom fyzický stav. Inak povedané, emócie sú neurologické reakcie na emocionálne stimuly, ktoré pre nás predstavujú nebezpečenstvo alebo iný typ diskomfortu. Napr. ponáhľate sa ráno do práce, ale zastaví vás suseda, zarozprávate sa s ňou a prídete neskoro do práce. Automaticky sa vo vás spustí reakcia na situáciu. Pocítite napr. hnev na seba, že ste sa so susedou zakecali a teraz nestíhate, alebo sa nahneváte na susedu, prečo vás obťažovala ráno! Emócia je teda vyvolaná neurotransmitermi a hormónmi v mozgu – je to fyzická reakcia.

Čo sú pocity?

Pocity, alebo po-city, čiže to, čo príde po cítení emócie. Sú odpoveďou na emócie a sú tvorené prevažne osobnou skúsenosťou, presvedčeniami, spomienkami a myšlienkami, ktoré máme prepojené s konkrétnymi emóciami. Pocit je teda vedľajší produkt mozgu po emócii. V našom predošlom príklade by to mohlo znamenať, že neskorý príchod do práce okrem toho, že nám spôsobí hnev a, alebo stres, môže tiež spustiť vnútorného kritika, ktorý nás označí za zlyhanie, neschopáka, nezodpovedného človeka, ap.

Ako s emóciami a pocitmi pracovať?

Naša duálna myseľ rada rozdeľuje všetko, čo sa deje na pozitívne a negatívne, príjemné a nepríjemné. Samozrejme, to čo je príjemné a pozitívne chceme zažívať stále a naopak to nepríjemné a negatívne nikdy. Preto negatívne pocity a emócie úspešne potláčame, alebo sa rýchlo snažíme nájsť rozptýlenie.

Takýto prístup však prináša len dočasnú úľavu. Je to ako presunúť kopu neožehleného prádla do komory. Na chvíľu máme od nej pokoj, ale skôr či neskôr jej budeme musieť čeliť.

Na čo sú emócie dobré? 

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že úplne každá emócia je legitímna, právoplatná a úplne v poriadku. Ako sa presvedčíme pri popisoch konkrétnych emócií, každá z nich funguje ako dôležitý vnútorný kompas. 

Strach

Strach nás informuje o možnom nebezpečenstve a tiež o tom, že sa chystáme opustiť komfortnú zónu. A aj v prípade, že ide o niečo radostné a pozitívne, pre náš mozog je to jednoducho nová vec a reaguje strachom. Prečo? Pretože jediná a najdôležitejšia úloha nášho mozgu je udržať nás na žive. Nič viac a nič menej. Aj keby to malo znamenať, že len živoríme, mozog dané okolnosti pozná a keďže sme doteraz prežili, nechce na danej situácii nič meniť. Ak sa však z bludného kruhu rozhodneme odísť a urobiť niečo pre zmenu situácie, budeme pravdepodobne čeliť strachu. Znamená to, že by sme daný krok nemali robiť?

Určite nie! To najťažšie bude uvedomiť si, že ide len o fabuláciu mozgu a strach prekonať. 

Smútok

Smútok je energia, ktorá klesá dole a oznamuje nám, že to, čo odchádza malo pre nás hodnotu. Smútok takisto cítime, keď očakávame iný výsledok, ako sa reálne udeje. Často od okolia počujeme povzbudenia, „Nebuď smutný/á, „Neplač“, „Usmej sa“...a zatiaľ čo to s nami ľudia myslia dobre, takýmito vetami dávame najavo, že smútiť je zlé, nevhodné alebo neprístojné. Inými slovami tým smútok toho druhého alebo aj svoj vlastný odmietame. Navyše to veľakrát robíme len preto, že nedokážeme len tak s emóciou byť a máme potrebu s ňou niečo robiť. Priznať si smútok a dovoliť si ho naplno precítiť nám môže pomôcť zistiť, na čom nám v živote naozaj záleží, čo má pre nás hodnotu a tiež sa rozlúčiť so všetkým a všetkými, čo nadobro odchádza alebo zostáva v minulosti.

Hnev

Hnev je stúpajúca energia, ktorú pocítime v situácii, keď sa deje bezprávie alebo keď nám niekto prekračuje hranice. Energia hnevu, ak ju správne uchopíme, nám môže poslúžiť ako palivo na zakročenie v danej situácii, alebo zmenu, ktorá je potrebná situáciu vyriešiť. Zaujímavosťou hnevu je aj to, že ho mnohokrát používame ako zásterku strachu a smútku, teda emócií, ktoré sú v spoločnosti často považované za slabosť. Obzvlášť u mužov, ale týka sa to aj žien. Je jednoduchšie sa nahnevať, ako sa zo smútku rozplakať alebo ukázať strach. Problémom je, že síce prejavíme emóciu hnevu, smútok či strach zostanú uväznené v tele.

Radosť

Radosť je považovaná za pozitívnu a príjemnú emóciu, ktorú sa každý z nás snaží cítiť, čo najviac. Je spájaná s pocitom šťastia, zadosťučinenia a spokojnosti. Každý z nás ju prežíva z iných dôvodov a prejavuje ju inak. V našej spoločnosti si často všímam, že mnoho ľudí považuje radosť za neprístojnú, alebo si ju nedovoľuje precítiť a ukázať, podľa starého príslovia: po smiechu, býva plač. Akoby sme v sebe niekde v hĺbke pestovali strach, že ak ukážeme radosť, hneď na to príde trest, že svoje šťastie zakríkneme, alebo nám ho bude niekto závidieť. Zároveň sa často hovorí o koncepte "detská radosť", akoby sme my dospelí už nemali právo na radosť. Dovoliť si cítiť radosť naplno, roztancovať sa, výskať alebo skákať od radosti po dobrej správe alebo vydarenom projekte, nie je detinské! Je to prejav ocenenia seba samého, uvoľnenie napätia, ktoré sa kopí, keď čakáme na výsledok a v neposlednom rade, dovolenie prúdeniu života v nás. Veď kedy sa už len cítime viac živý, ako keď sa radujeme? 

Obavy / starosť

Prežívanie obáv a starostí je prejavom, že sme mentálne viac v budúcnosti ako prítomnosti a zvažujeme možné nebezpečenstvá a riziká, ktoré nám hrozia. Zatiaľ čo takéto uvažovanie môže naozaj pomôcť predísť nepríjemnostiam, ak v ňom trávime príliš veľa času, nie sme schopní žiť naplno tu a teraz. Navyše, mnoho ľudí mylne považuje starosti a obavy za prejav lásky a záujmu o toho druhého. Akosi zabúdame na to, že si do života priťahujeme to, na čo najviac myslíme. Nebude preto lepšie sústrediť energiu na prianie dobrého sebe aj druhým a dôveru v zdravie a bezpečie? 

Sú všetky emócie naše?

Existuje ešte jeden aspekt vnútorného prežívania a to ten, že nie všetky emócie, ktoré cítime sú naše vlastné. Áno, čítate dobre. Je preukázané, že emócie spojené s traumami sa dedia z generácie na generáciu, až dovtedy kým sa nevyriešia a takisto môžeme cítiť emócie a pocity iných ľudí, pokiaľ oni sami s nimi nie sú v kontakte. Emócia z angličtiny e-motion, alebo energy in motion, teda energia v pohybe, naznačuje, že ide o druh energie alebo ak chcete pohybu, ktorý nami prechádza (vyššie pri konkrétnych emóciach som písala o tom, že smútok je energia klesajúca dole, hnev naopak hore ap.).

Ak sa ocitneme v poli s iným človekom alebo viacerými ľuďmi, ktorí nie sú ochotní cítiť alebo jednoducho potláčajú niektorú zo svojich emócií, je možné, že danú emóciu budeme cítiť za nich. Samozrejme, nerobia to vedome. Ošetriť sa v tom môžeme tak, že sa neustále budeme vracať sami k sebe a cítiť seba natoľko, že budeme schopní ropoznať čo je naše a čo už nie.

Preto jedna z prvých otázok, ktoré sa pýtam samej seba, keď riešim nejakú emóciu: je moja?  Ďalším krokom je zmeniť spôsob akým sa o emóciach vyjadrujeme. Je rozdiel povedať "Mám strach" a "Cítim strach". Zatiaľ čo v prvom prípade si strach privlastňujem a robím ho svojim vlastným, v druhom prípade vyjadrujem, že ho cítim, ale zároveň mám priestor zodpovedať si otázku, či ho cítim zo svojho vnútra alebo zvonka. Čiže nielen emóciu cítiť, ale naučiť sa vnímať aj to, z ktorého smeru prichádza. 

Uvedomme si, že nik z nás neexistuje ako oddelná bytosť. Každý jeden z nás je pohltený v rodinnej, kultúrnej i spoločenskej konštalácii, ktorá veľakrát diktuje, ako by sme sa mali správať, čo robiť alebo dokonca aj ako sa cítiť. 

S pocitmi je to veľmi podobné. Každý pocit je informáciou o tom, aké konotácie, spomienky, minulé zážitky či dokonca traumy v nás zostali a formujú to, ako sa vzťahujeme k situáciám, ktoré prežívame v prítomnosti. A vďaka tomu máme možnosť svoje reakcie preskúmať a preliečiť bolesť, ktorá v nás zostala z minulých skúseností. 

Takže problémom nie sú ani tak samotné emócie či pocity, ale to, čo s nimi urobíme a či z nich dokážeme pre seba získať dary sebapoznania a transformácie, ktoré prinášajú.

Mindfulness a meditácia nás učia svoje vnútorné prežívanie pozorovať s odstupom a nereagovať na to, čo sa v nás deje. Učia nás pestovať láskavosť a súcit a zatiaľ čo sú to všetko úžasné a potrebné techniky, čo ak v niektorých situáciách nestačia? Ako sa vysporiadať s hnevom, strachom, smútkom či pocitom, že nie sme dosť dobrí? Ako im porozumieť? 

Pozývam vás preto do cvičenia, ktoré nás naučí ako pracovať s akýmkoľvek pocitom.

Zaberie len pár minút, ale môže úplne zmeniť náš pohľad na to, čo sa nám deje.

Toto cvičenie nájdete aj ako epizódu v podcaste Nádych - Výdych. 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------

Nájdi si tiché a pokojné miesto, kde ťa nebude nikto a nič rušiť a pohodlne sa usaď.
Daj si čas na dosadnutie a uvoľnenie tela. Zameraj pozornosť na svoj dych a pozoruj prirodzený rytmus nádychu a výdychu.

Po chvíľke prejdi pozornosťou dovnútra a všimni si ako sa cítiš, aká je vo vnútri teba atmosféra?
Daj si na to toľko času, koľko potrebuješ.

Je možné, že nájdeš aj viaceré pocity naraz a dokonca môžu byť aj protichodné.
Vyber si ale iba jeden, s ktorým budeš pracovať.
Nechaj nech ti telo samé ukáže, kde ten pocit prebýva a chvíľu s ním len tak buď.
Môže to byť ktorákoľvek časť tela. V niektorých prípadoch sa môže stať, že sa pocit bude odohrávať aj mimo alebo vedľa tela. Aj to je v poriadku.
Možno sa s pocitom objaví nejaká farba, zvuk alebo obraz. Dovoľ si cítiť všetko, čo daný pocit prináša.

Teraz sa zahraj na malú pantomímu – ukáž daný pocit rukami. Ako bude vyzerať pohyb alebo gesto vystihujúce tvoje aktuálne prežívanie?
Následne začni pohyb alebo gesto zväčšovať, rob to postupne a veľmi pomaly. Všímaj si pri tom, čo sa deje, ako sa cítiš a čo sa o danom pocite dozvedáš?
Týmto spôsobom dôjdi až na koniec samotného pocitu. Netlač na seba a daj si toľko času koľko potrebuješ. Buď len zvedavá, zvedavý.
Čo je na konci pocitu? Je v ňom niečo inak ako na začiatku? Aké vrstvy objavuješ?

Ako sa máš teraz, keď mohol byt pocit precítený a dostal priestor?

Svoje poznatky si zapíš a vráť sa k cvičeniu kedykoľvek budeš potrebovať.
Podstatou cvičenia nie je pocit či emóciu vyliečiť alebo sa ich zbaviť, podstatou je dovoliť si cítiť čokoľvek, čo cítiš a dať pocitom a emóciám náležitý priestor. A ktovie, možno sa pod nimi bude skrývať dôležitý odkaz či múdrosť, ku ktorým bežne nemáš prístup.

Na záver si ešte poďakuj, oceň sa za to, že sa o seba zaujímaš a robíš kroky k väčšej všímavosti a uvedomovaniu si seba a svojho prežívania.
Ďakujem.